Prvú černicu som si kúpil sám, a tú druhú dostal od sestry. Pre vás to nie je to až tak podstatná informácia, ale pre mňa áno- na týchto dvoch rastlinách som sa totiž naučil, čo černice k životu potrebujú. Nie je toho naozaj veľa, ale niečo, predsa len potrebujú.
Černice nepotrebujú žiadnu špeciálnu pôdu. Tak, ako väčšina rastlín, uprednostní ľahšiu pôdu s neutrálnym pH a s primeranou vlhkosťou. Počas horúceho leta, môžete černice raz za čas zaliať väčším množstvom vlažnej a odstátej vody. Najlepšie je, ak používate vodu dažďovú. Tieto rastliny nie sú náročné ani na živiny. Bohato postačí, ak im niekoľkokrát za leto, doprajete záhradný kompost. Nasypte ho okolo rastliny a prikryte trávou či lístím. Posaďte ju na slnečné miesto, zvládne aj polotieň.
Vrátim sa k svojej prvej černici. Kúpil som si krásny statný a zdravý krík. Rovnaký som kúpil aj mame. Posadil som ju na miesto, kde sa všetkým ostatným rastlinám darilo. Na tomto kúsku zeme mi už niekoľko rokov rastie goji, egreš, bylinky od výmyslu sveta aj okrasné kvety. Z toho som vždy usudzoval, že to musí byť dobré miesto. Černici sa však vôbec nedarilo. Mala dosť miesta, slnka, vlahy, no po roku z nej ostal len jeden pahýľ. Černica, ktorú som dal mame, rástla ako z vody. Pritom bola posadená na mieste, kde ju dusili ostatné rastliny a ani slnko k nej veľmi neprenikalo.
Nasledujúce leto som sa rozhodol, že ju skúsim presadiť. Ostala v na tom istom políčku, len som ju posunul asi o meter vedľa. Celé leto vyzerala stále veľmi biedne. Zmenilo sa to asi koncom augusta, kedy začala púšťať nové lístky a výhonky. Na jeseň síce ešte nerodila, no vyzerala nádherne. Vďaka tomu som pochopil, že tak ako nám ľuďom, nemusí vyhovovať naše miesto na zem, tak môže nevyhovovať aj rastlinám.
Túto skúsenosť som zažil už viackrát. Po prvý raz mi to však takto došlo až pri černiciach.
Nedarí sa vašej černici? Presaďte ju
